Karol Braxatoris - 145. výročie úmrtia



Združený cirkevný zbor Hontianske Tesáre-Dvorníky si 13. júla 2014 spomínal na slávnostných službách Božích na svojho  významného farára, kazateľa, národovca Karola Braxatorisa (1806 -1869) pri 145. výročí  jeho úmrtia.

Pochádzal ako najstarší syn zo známeho početného Braxatorisovského rodu krupinského  rektora. Slávou svojho staršieho brata predstihol Andrej Braxatoris-Sládkovič , farár radvanský a významný básnik. Karol sa sám venoval literárnej tvorbe, preferoval v tej dobe zvlášť  prózu a prekladal  do slovenčiny romány. Sám jeden historický román z Hontu napísal, ale sa nezachoval. 

V porovnaní s cudzinou videl nevyváženosť slov. literatúry tej doby orientovanej z 9/10 na poéziu a žartom vravel, že by mal vôľu pod pokutou básnictvo zakázať. Bojoval za štúrovskú slovenčinu, ale uvedomoval si nutnosť pre bohoslužobný život zachovať zatiaľ ešte biblickú češtinu, kým sa štúrova slovenčina nevzdelá a nepovýši.  Potom bude možnosť  používať slovenčinu ako  bohoslužobný  jazyk aj v cirkvi.   

Pre našu cirkev  veľkým prínosom bola duchovná a náboženská tvorba Karola  Braxatorisa.  Počas 33-ročného pôsobenia v Hont. Tesároch od r. 1936, vedomý si duchovných potrieb národa a cirkvi  napísal knihu modlitieb  Hodiny s Bohem  (1846) .  Novým spôsobom a obšírnejšie podal  Katechizmus  podle menšího katechizmu Doktora  Martina Lutéra , s prípravou ku konfirmácii. Bola to konfirmačná učebnica, ktorá do konca 19.st.vyšla  v  5 vydaniach. Učebnica dejín pre ev. školy Všeobecná história Uher pre školy , síce nevyšla tlačou, ale v rukopise bola rozšírená a používaná  učiteľmi v školách. Bol autorom aj duchovných piesní. Najväčším dielom však bola jeho Nová evanjelická postila  na  všecky epištolické texty (1857), v rozsahu 640 strán. Pri nej  sa zruinoval  finančne aj zdravotne, zvlášť oči utrpeli. 

Jeho podobizeň sa  nám nezachovala, márne sme ju k tomuto výročiu hľadali. Rovnako ani o jeho priamych potomkoch nemáme vedomosť, avšak pod veľkou lipou odpočívajúci služobník Božieho slova zostal nám  blízky v piesňach z nášho Ev. spevníka 552 a 557.  Obzvlášť  Pieseň 552 Ó Láska večná čuj hlas ľudu svojho, vzbuď a chráň lásku  v srdci z nás každého živú, úprimnú, stálu, vrúcu, čistú v Ježiši Kristu.  Karol Braxatoris  si uvedomoval, aká prepotrebná je láska vo vzájomných vzťahoch. Veď žil v zbore, ktorý sa pre  „spory a rúznice“ v roku 1798  rozdvojil na Tesársky a Dvornícky.  Z kopca, ani nie kilometer vzdialené, na seba časom hľadeli dva nové kostoly.  Čo pýcha rozdelila, to bieda r. 1963 spojila. 

Po dávnych sporoch niet známky a Tesárčania aj Dvorníčania  nažívajú v združenom cirkevnom zbore  v láske a vzájomnom rešpekte.

V láskavej rodinnej atmosfére sa niesol aj celý Zborový deň, ktorý pokračoval spoločným obedom. Zvlášť milým nám bolo stretnutie s pozvanými vzácnymi  hosťami, bývalými kňazmi  pôsobiacimi a žijúcimi v Tesároch s br. farárom Kecerom a  farárovcami Helenou a Jozefom   Benkovcami. Poslúžili na službách Božích a v poobednom programe rozprávali o svojom živote  a službe po odchode z Tesár, ktorý bol ich prvým pôsobiskom.    Piesňami poslúžila skupinka rómskych detí, ktoré tento rok boli usilovnými dopisovateľmi Detskej misie  v korešpondenčnom biblickom kurze. Farárka Mária Hroboňová odovzdala cenu  aj Emke Števťaťovej za krásnu reprezentáciu v Biblickej olympiáde.

Mgr. Mária Hroboňová, ev. farárka v CZ ECAV Hont. Tesáre - Dvorníky

 

Fotogaléria zo slávnosti: Karol Braxatoris - 145. výročie
Kompletná fotodokumentácia je na:   foto.pkovac.sk
 

Súvisiace články: 
Váš hlas: Žiadna Priemer: 5 (1 hlas)