Tesárska roklina

Miesto

Územie, kde sa nachádza prírodná pamiatka Tesárska roklina, je budované prevažne epiklastickými sedimentmi vulkanického pôvodu,  produkovanými Štiavnickým stratovulkánom. Tieto horniny sú pomerne slabo odolné, najmä voči vodnej erózii. V týchto horninách bolo vytvorené jedinečné, aj keď krátke , kaňonovité údolie.

 

 Unikátna je na stene zaznamenaná chaotická sedimentácia v delte miestneho pratoku. Je tu vidieť ukážkové krížové zvrstvenie. Tento fenomén poukazuje na chaotickú sedimentáciu  typickú pre deltu riek. Je to doklad o tom, že v tejto oblasti bolo pravdepodobne plytké more.

Vo všeobecnosti takýto typ údolia je typickejší pre odolnejšie horniny ako sú tu. Dôležitú úlohu zohrala tektonika. Tá toto územie oslabila, rozblokovala na čiastkové bloky, na ktorých vznikli štyri vodopády.
Najmä tretí proti prúdu je impozantný, vysoký asi 8 m. Tieto skoky zvyšujú kvalitu územia. Väčšinu roka je riečisko vyschnuté. Tento výtvor je pre toto územie netypický, preto bol navrhnutý  na ochranu.


 

Vzhľadom na veľkosť územia (asi 0,7 ha) a na jeho kvality (kaňon, odkryvy) bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Slúži ako ukážka sedimentácie v podmienkach delty (dokumentované krížovým zvrstvením) a zároveň dokumentuje eróznu schopnosť vody v spojitosti s tektonikou a odolnosťou hornín.
Prírodná pamiatka sa nachádza v katastrálnom území Hontianske Tesáre. Bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici č. 7/1999 z 25. 3. 1999, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 8. 1999.
Na území rezervácie platí piaty stupeň ochrany podľa § 17 zákona číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.  Jej účelom je zabezpečiť ochranu pre územie krupinskej planiny netypického kaňonovitého údolia.