Karol Braxatoris



     Karol Braxatoris (1806 – 1869) patrí medzi významné osobnosti evanjelickej cirkvi. Pôsobil ako evanjelický farár v Hontianskych Tesároch, kde je aj pochovaný, no bol aj básnikom, prekladateľom a cirkevným spisovateľom. Narodil sa 18. 10. 1806 v Krupine a zomrel 12. 5. 1869 v Hontianskych Tesároch. Bol najstarším synom Ondreja Braxatorisa a najstarším bratom Andreja Braxatorisa-Sládkoviča.
     Karol Braxatoris študoval v Bratislave a Jene. Ako farár pôsobil najprv v Börzsöny a potom sa usadil v Hontianskych Tesároch, kde pôsobil až do svojej smrti.
      Bol náboženským spisovateľom a autorom duchovných piesní, z ktorých viaceré boli zaradené do nášho Zpěvníka.

Diela:

  • Hodiny s Bohom, Banská Bystrica 1846
  • Lutherov křesťanský evangelický a. v. katechizmus, 1859
  • Křesťanský evangelický a. v. katechizmus, Pešť 1871
  • Nová ev. Postilla, Pešť 1857
      Bol zástancom názorov Jána Kollára o potrebe zavedenia staroslovenčiny ako úradnej reči v nádeji, že sa tak obnoví jednota spisovnej reči v Čechách, na Morave i na Slovensku a že sa upevní česko-slovenská spolupráca. Na stranu staroslovákov sa okrem Karola Braxatorisa postavili aj Daniel Lichard, Andrej Radlinský, Jonáš Záborský, Karol Kuzmány, Samuel Ormis, Samuel Tomášik a iní významní predstavitelia nášho národa.

     Ondrej Braxatoris (1782 Hronsek – 1845 Krupina) pôsobil v Krupine ako rechtor zmiešanej školy a kantor v ev. a. v. kostole. Bol členom Učenej spoločnosti banského okolia. Pod vplyvom jej predsedu Bohuslava Tablica z Kostolných Moraviec (dnes Hontianske Moravce) napísal niekoľko historických štúdií, z ktorých najvýznamnejšia je štúdia o histórii Krupiny pod názvom Letopisowé krupinští... z roku 1810. Ide o prvú tlačenú monografiu o meste Krupina.

     Andrej Braxatoris-Sládkovič (1820 Krupina – 1872 Radvaň) – známy štúrovský romantický básnik, pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a Radvani. Karol Braxatoris ho 15. septembra 1847 zosobášil s Antóniou Júliou Sekovičovou v drevenom artikulárnom kostolíku v Hronseku. Okrem slávnych básnických skladieb Marína, Detvan a mnohých básní bol aj autorom početných duchovných piesní, básní a modlitieb, predsedom Zpěvníkového výboru, seniorálnym zapisovateľom a zvolenským konseniorom.
Básnické vlohy zdedil aj Dr. Pavel Braxatoris. Otextoval mnohé piesne, ktoré sa stali evergreenmi, napr.
Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem a Rodný môj kraj.

     Jeho syn Martin Miloš Braxatoris (spisovateľským menom Martin Braxatoris-Sládkovičov) pôsobil ako farár v Senici. Bol zostavovateľom Agendy z roku 1922; básnikom, prozaikom, redaktorom, prekladateľom.

 

Zdroj: www.ecav.sk
Video o Braxatorisovcoch: www.tv13.sk
Súvisiace články: 
Váš hlas: Žiadna Priemer: 5 (2 votes)