Lesná železnica



     Pred 1. svetovou vojnou vznikla v Hontianskych Tesároch lesná železnica rozchodu 760 mm.
Dal ju postaviť majiteľ ladzianskeho veľkostatku gróf Alfréd Westfried, ktorý kúpil panstvo od Coburgovcov.
Najprv premávala na trati Ladzany - Hontianske Tesáre dlhej 8km a ťahali ju kone. Počas prvej svetovej vojny rozšírili trať o úsek Ladzany - Sokol v dĺžke 4 km a zo Sokola do Klastavy v dĺžke 5 km a zaviedli na nej parnú trakciu. Na stavbe trate pracovali prevažne ruskí, srbskí a talianski zajatci.

     Po prvej svetovej vojne predĺžili trať z Klastavy cez Dobrú vodu až po Záholík pod Sitnom. Celkove aj so slepými koľajami lesná železnica merala 36 km. Ešte v roku 1995 dokument Stav lesných železníc uvádza lesnú železnicu Hontianske Tesáre – Záholík bez koľajovej, stavebnej a prevádzkovej dĺžky. Miesto toho je tu údaj o približnej dĺžke 22 - 23 km.

     Po železnici sa prepravovalo drevo a guľatina zo Štiavnických vrchov na železničnú stanicu Hontianske Tesáre, kde sa následne nakladalo do vagónov normálnorozchodnej železnice. Lesná železnica odviezla ročne priemerne 18 000 m3 dreva, čo predstavovalo približne 50 m3 dreva a guľatiny denne.

     Na trati bolo niekoľko drevoskladov, ktoré boli zázoveň zastávkami lesnej železnice. Prvý drevosklad bol expedičný drevosklad v Hontianskych Tesároch. Ďalej boli sklady v Ladzanoch, v lokalite Dva mosty, v Klastave, Turečke a Záholíku pod Sitnom.

     Okrem dreva vozila lesná železnica aj štrk a lomový kameň z Klastavy, kde bola vybudovaná výhybka smerujúca do lomu. Tu sa štrk a lomový kameň priamo z násypníka nakladal do vagónov lesnej železnice a potom sa odvážal na stanicu Hontianske Tesáre, kde sa nakladal do vagónov.

     Trať lesnej železnice viedla členitým terénom, ktorý si vyžiadal náročné inžinierske stavby. Bolo potrebné vybudovať veľa mostov a priepustov. V obci Šipice boli tri mosty cez potok Klastávku, medzi Ladzanami a Klastavou dva mosty, jedným išla trať a druhý viedol do drevoskladu. Najväčší most bol cez potok Štiavnica pri Hontianskych Tesároch.

     Podľa zachovaných prameňov premávala na tejto trati lokomotíva Orenstein – Koppel, ktorú neskôr predisponovali na Čiernovážsku lesnú železnicu do Liptovského Hrádku. Parnú lokomotívu vystriedala dieselhydraulická lokomotíva Rába, ktorú po likvidácii lesnej železnice v roku 1952 previezli do Vígľaša .

     Lesná železnica bola súkromná, viackrát zmenila svojho majiteľa (Alfréd Westfied, bratia Lukáčovci, Hypotečná banka Praha). Jej posledným súkromným majiteľom bola Bratislavská komanditná spoločnosť Peter Maxon a spol., spolumajiteľ Karol Bazika, ktorá vlastnila lesnú železnicu až do roku 1948, keď bola zoštátnená.

     Železnica zohrala významnú úlohu v období národnooslobodzovacieho zápasu. Počas Slovenského národného povstania ju povstalecké jednotky intenzívne využívali na prepravu osôb a vojenskej výzbroje.

     Lesná železnica viedla nádhernou krajinou, kde sa vyskytujú vzácne druhy drevín, rastlinstva a živočíšstva.
V súčasnosti je vyhlásená ako Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy.

Váš hlas: Žiadna Priemer: 3.2 (5 hlasov)