Dvorníky - pred Turkami opustili svoje dvory



Dvorníky - pohľad z Pliešky, v pozadí vidieť Terany a Dudince.

     Kým niekoľko rovno­menných obcí na Slovensku dostalo svoj názov podľa osídlenia kráľovský­mi dvorníkmi, pôvod mena týchto Dvorník spadá do obdobia tureckých nájazdov. Najprv niesla dedina meno svojich majiteľov Tessériovcov. Prvá písomná zmienka z roku 1279 ju pomenúva ako Malé Tesáre. Až po tureckej okupácii v 16. a 17. storočí sa objavuje pod názvom Dvorníky. Historik a geograf Matej Bel (1684 - 1749) usúdil vo svojej celoživotnej vlastivednej práci Notitia Hungáriáé historico-geographica, že obyvatelia opustili pred Turkami svoje dvory, čo zadalo podnet na vznik nového názvu - vo dvore nik - Dvorníky.

     Podobný kuriózny názov má i neďaleká obec Domaniky, odvodená od modelu doma nik. V tejto podobe sa vyskytuje už pred tureckými nájazdmi, z čoho historici usúdili, že meno obce súvisí s prísnymi vybe­račmi daní majiteľov, ostrihomských zemepánov Jána a Rubina. Zrejme keď prišli po poplatky, doma nezostal nikto.

     Juhozápadne, na rozhraní chotárov Hontianskych Tesár a Dvorník, sú zvyšky prepriahacej stanice, tzv. čárdy Patkôš, pri ktorej zastavovali dostavníky po ceste z Budapešti do Krakova. Pri ceste do Banskej Štiavnice, kde študoval na evanjelickom lýceu, sa v nej zvykol zastaviť maďarský básnik Šándor Petőfi (1823 - 1849).

Sándor Petőfi v časoch, keď cestúval cez Dvorníky do Banskej Štiavnice. Sándor Petőfi v časoch, keď cestúval cez Dvorníky
do Banskej Štiavnice.





      Zaujimavosťou je tiež, že Sándor Petőfi - významný maďarský básnik a dejateľ bol v skutočnosti Slovák, vlastným menom Alexander Petrovič!

      Otcom Alexandra Petroviča (Sándora Petőfiho) bol novohradský Slovák Štefan Petrovič a matkou bola Mária Hrúzová - Slovenka z Tiešneho pri Právne (Turiec)

      V 19 rokoch si pôvodné meno Alexander Petrovič pomaďarčil na  Sándor Petőfi.

 

     Jeho rukopis na drevenej hrade bol dlho ozdobou hosťovskej miestnosti. Traduje sa, že do pivnice prepriahacej stanice ústila úniková podzemná chodba, ktorá viedla z hradu Sitno až do Patkôša.

     V roku 1990 objavili pri Patkôši porušenú barokovú hrobku zo 17. storočia. Pri podrobnejšom výskume sa zistilo, že ide o najmladšiu časť kostola sv. Michala z 12. storočia, roz­šíreného z románskej zemepánskej kaplnky v 14. a 15. storočí na gotický kostol a v 17. storočí zväčšeného o kostnicu. Najcennejším nálezom je bronzové torzo plastiky ukrižované­ho Ježiša z prvej polovice 13. storočia. V kopcoch nad Dvorníkmi stála údajne protiturecká strážna veža, podobná krupinskej Vartovke. Povesť o nej žije už len v ústnej podobe.

zdroj: publikácia Dudince od vydavateľstva Stigpress, internet

Váš hlas: Žiadna Priemer: 4.6 (5 hlasov)