Tesárske dúpence - skalné skrýše pred Turkami

Miesto

V chotári Hontianskych Tesár sú štyri kamen­né skrýše, tzv. dúpence, ktoré prvý raz opísal v roku 1902 Andrej Kmeť (1841-1908), obdivovateľ prírody, vedec a turista v diele Ďalšie výsku­my z obvodu Sitna. Názov dúpence podľa Andreja Kmeťa poukazuje na veľmi dávny pôvod dier vyrúbaných do mäkkého kameňa, pretože - ako uvádza - „náš ľud dávno už nepoužíva slovo dúpä o diere alebo jaskyni."

Dúpence sú 5 až 6 metrov veľké a 180 až 200 centimetrov vysoké skalné izby, ktoré slúžili najpravdepodobnejšie ako skrýše obyvateľov pred Turkami.

Miestna tradícia ich považuje ešte za staršie výtvory, ktoré mali byt' úkrytmi ľudí a zásob pred Tatármi. Jedno z dúpeniec má centrálnu podkovovitú miestnosť, okolo ktorej je vysekaných do pieskovca osem komôrok, z nich štyri akoby pre dospelých a štyri pre deti. Steny pokrývajú rôzne kresby a nápisy, mnohé však zo súčasnosti, takže sa ťažko rozpoznáva pôvodná výzdoba. Tesárske dúpence neboli doteraz predmetom odborného vý­skumu, ich vek ani účel nie je jedno­značne určený.

V slovníku miestnych obyvateľov dostali dúpence názov jednodierka, dvojdierka a osemdierka - vždy podľa počtu vysekaných skalných skrýš.

   Nad dúpencami sa našli v minu­losti zvyšky kamenného muriva, o ktorom sa usudzovalo, že mohli patriť zaniknutému kláštoru. Okrem ústnej tradície jeho existenciu nič iné nedokladá.

Autor článku: Jozef Stiegel, zdroj: publikácia Dudince od vydavateľstva Stigpress